História a dejiny kávy sú vskutku zaujímavé. Nikto presne nevie ako, alebo kedy bola káva objavená, a preto je opradená mnohými legendami.
Etiópska legenda o káve
Dejiny kávy môžeme vystopovať až do pradávnych kávových lesov na etiópskej nížine. Legenda hovorí, že tam jeden pastier kôz menom Kaldi, objavil potenciál tejto milovanej bobule.
Príbeh rozpráva, ako si Kaldi všimol, že po tom, ako jeho kozy požrali bobule z určitého stromu, mali zrazu veľa energie
a v noci nespali.
Kaldi o tom porozprával opátovi z miestneho kláštora, ktorý z bobúľ uvaril nápoj, ktorý ho držal mnoho hodín počas večerných modlitieb bdelým. Opát sa podelil so svojim objavom aj s ostatnými mníchmi v kláštore a správa o energetických bobuliach sa rýchlo začalo šíriť.
Zvesti o káve napokon dorazili na východ, až na arabský polostrov, a tam sa začala jej cesta okolo sveta.
Káva a Arabský polostrov
Pestovanie kávy a obchodovanie s ňou sa začalo práve na arabskom polostrove.
V 15. storočí sa káva pestovala v Jemene a v 16. storočí už kávu poznali v Perzii, Egypte, Sýrii a Turecku.
Kávu si ľudia užívali nie len doma, ale aj vo verejných kaviarňach s názvom qahveh khaneh, ktoré sa začali objavovať v mestách naprieč celým Blízkym Východom. Obľúbenosť kaviarní bola neprekonateľná a navštevovali ich ľudia zo všetkých sociálnych vrstiev. Návštevníci pili kávu, diskutovali o dianí v krajine, klebetili o súkromí, počúvali hudbu, sledovali vystúpenia, hrali šach. Kaviarne sa rýchlo stali dôležitým centrom, kde si ľudia vymieňali informácie a vedomosti, preto ich tiež nazývali „školou múdrych“.
Vďaka tisíckam pútnikov z celého sveta, ktorí navštevovali každoročne Mekku, sa poznanie o tomto „víne Arábie“ začalo rýchlo šíriť.
Káva a Európa
Európski cestovatelia na Blízky Východ sa vracali s príbehmi o nezvyčajnom čiernom nápoji a v 17. storočí si káva napokon našla cestu do Európy. Postupne sa stala populárnou na celom kontinente.
Niektorí ľudia reagovali na nový nápoj podozrievavo, alebo so strachom, nazývali ho dokonca „horký vynález Satana“. Keď sa káva v roku 1615 objavila v Benátkach, miestne duchovenstvo ju zatratilo. Rozbroje spojené s touto udalosťou boli tak veľké,
že musel zakročiť pápež Klement VIII. Rozhodol sa, že pred vydaním rozsudku nápoj sám ochutná. Bol jednoducho očarený,
a káva dostala jeho pápežský súhlas.
Napriek všetkým kontroverziám sa kaviarne rýchlo stali spoločenskými centrami v hlavných mestách Anglicka, Rakúska, Francúzska, Nemecka či Holandska. Napríklad už v polovici 17. storočia bolo len v Londýne viac ako 300 kaviarní. Kaviarne sa stali ideálnym miestom pre kupcov, obchodníkov či umelcov, práve tu sa uzatvárali mnohé obchody. Káva tiež postupne nahrádzala bežné ranné nápoje tej doby – pivo a víno. Tí, čo miesto alkoholu pili ráno kávu, začali deň bdelí a plní energie, a celkom logicky sa výrazne zlepšoval aj ich pracovný výkon. Káve už nič nebránilo šíriť sa ďalej a tešiť sa všeobecnej popularite.
Káva a „Nový svet“
V polovici 17. storočia priviezli kávu do Nového Amsterdamu (dnešného New Yorku). Avšak hoci popularita kávy rástla, v Novom svete hral prím stále ešte čaj. To sa zmenilo až v roku 1773 počas Bostonského pitia čaju, vzbury kolonistov proti vysokej dani za čaj. A káva začala bez prekážok dobývať aj Nový svet.
„Káva – obľúbený nápoj civilizovaného sveta.“ – Thomas Jefferson.
Prvé plantáže mimo Arábie
Ako stúpal dopyt po káve, rástla aj nevyhnutnosť pestovať kávu a rozširovať plantáže mimo jej pôvodnej domoviny Arábie.
V druhej polovici 17. storočia sa ako jedni z prvých k zrnkám dostali Holanďania. Ich prvý pokus o pestovanie v Indii neuspel, úspešné boli až prvé plantáže v Batávii, na ostrove Jáva (dnešná Indonézia). Rastlinám sa darilo a Holanďanom sa obchod
s kávou úspešne rozrastal. Neskôr rozšírili svoje plantáže na ostrovy Sumatra a Celebes (dnešné Sulawesi).
Prvé plantáže na americkom kontinente
V roku 1714 daroval primátor Amsterdamu francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV. mladú sadenicu kávy. Kráľ prikázal, aby sa zasadila v Kráľovskej Botanickej Záhrade v Paríži. V roku 1723 dostal sadenicu z kráľovej rastliny mladý námorník Gabriel de Clieu. Napriek ťažkej ceste, počas ktorej sa musel vysporiadať s nepriaznivým počasím, sabotérom, ktorý chcel zničiť sadenicu,
i napadnutím pirátov, sa mu ju podarilo v bezpečí dopraviť na ostrov Martinik v Karibiku. Tu sa káve veľmi darilo. V priebehu nasledujúcich 50 rokov sa kávovníky rozrástli na viac ako 18 miliónov kusov.
Znie to naozaj neuveriteľne, ale pôvodcom všetkých kávovníkov v Karibiku, Južnej aj Strednej Amerike je jediná kráľovská sadenica.
Brazílska káva vďačí za svoju existenciu Franciscovi de Mello Palheta, ktorého vládca poslal získať sadenice do Francúzskej Guyany. Francúzi sa o ňu nechceli podeliť, avšak manželka francúzskeho guvernéra, očarená Franciscovou krásou, mu pred odchodom venovala obrovskú kyticu kvetov, v ktorej bolo ukryté dostatočné množstvo zrniek na úspešný zrod dnes po celom svete obľúbenej brazílskej kávy.
Misionári a cestovatelia, obchodníci a kolonisti potom pokračovali v šírení kávových zrniek do nových krajín a kávovníky sa pestovali po celom svete. Plantáže sa zakladali v trópoch aj na horských vysočinách. Niektoré prekvitali, iné zanikli. Napokon sa pestovanie kávy ustálilo v oblastiach, ktoré vytvárajú tzv. zelený prstenec okolo celej zemegule. O prstenci sa viac dočítate v našom ďalšom článku.
Pre inšpiráciu sme pre vás vybrali 3 kávy z rôznych kútov sveta.
